Renáta NÁZLEROVÁ (*1968, Bratislava)
novinárka, scenáristka, mediátorka a spisovateľka

Ja tie príbehy rozprávam a spája ich postava psychologičky. Nie je to romantická literatúra, nie je to červená knižnica, nie je to na zaplakanie, hoci nájdu sa aj smutné príbehy, je tam veľa humoru, napokon písala som to ja a humor teda musí byť.

Mediálne známa tvár televízie JOJ z programov Súdna sieň, Ochrancovia či Supermama mala v detstve úplne iné sny. Chcela byť vojačkou, no keď zistila, že toto povolanie nie je až také dobrodružné, ako si predstavovala, rozhodla sa venovať inej záľube - písaniu. Už na základnej škole skúšala písať prvé poviedky, dokonca i román, a od babky dostala k narodeninám písací stroj. Jej nadšenie pre písanie ju prirodzene viedlo k štúdiu žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Dlhé roky pôsobila v regionálnom denníku ako redaktorka, vyskúšala si aj pozíciu reportérky, šéfredaktorky i riaditeľky vydavateľstva. Pracovala aj na úseku komunikácie v bankovom sektore. To ju síce dobre živilo, ale nebavilo.

Na podnet dramaturgičky Kataríny Gažovej začala neskôr spolupracovať s televíziou JOJ ako scenáristka i herečka. Popritom pracuje ako mediátorka, venuje sa koučingu a firemnému vzdelávaniu. Ako lektorka vedie predovšetkým kurzy zamerané na komunikáciu, medziľudské vzťahy a sebamotiváciu. Svoje skúsenosti dokázala zúročiť aj pri tvorbe kníh.

Jej prvým počinom bola kniha príbehov z veštiarne o láske, sexe, zdraví, ale aj o kariére, majetku a ľudských tragédiách Biela mágia v službách človeka a dobra, ktorá vznikla v spolupráci s Martou Tóthovou a Vilmou Kočišovou. S Katarínou Gažovou sa podieľala na vzniku knihy Súdna sieň s množstvom „zákulisných“ informácií, fotografií, jednotlivých káuz, profilov osobností i zaujímavostí o ľuďoch za kamerami a celým projektom. Nasledovala trilógia románových návodov – Návod na obsluhu lásky, Návod na obsluhu dieťaťa a Návod na obsluhu šéfa, v ktorých prostredníctvom vecnej, mierne sarkastickej, no vždy nápomocnej psychologičky a terapeutky Tamary Koch prináša skutočné príbehy ponúkajúce spôsoby ako si poradiť v problematických medziľudských vzťahoch a životných situáciách. Po úspešných návodoch skúsila detektívny žáner a v titule Vražda Eleny P. spolu s mladou novinárkou odhalila prípad brutálnej vraždy študentky práva, odohrávajúci sa v divokých politických časoch krátko po nežnej revolúcii. Zdvihnúť sebavedomie ženám s vyšším číslom na váhe pomáha jej román Tučibomba. No a čo? Zreteľne ním odkazuje, že všetky ženy, bez ohľadu na vek a hmotnosť, si zaslúžia lásku, obdiv a uznanie, lebo krása nemá presné parametre, ale je v oku toho, kto sa pozerá.

TVORBA
Tučibomba. No a čo? (2018)
Vražda Eleny P. (2018)
Návod na obsluhu šéfa (2016)
Návod na obsluhu dieťaťa (2016)
Návod na obsluhu lásky (2015)
Súdna sieň (všetko čo ste videli, ale nevedeli) (2013 s K. Gažovou)
Biela mágia v službách človeka a dobra (2004 s M. Tóthovou a V. Kočišovou)

KOMAJOTA (*2005)

Prešov je ospalé mesto, kde sa dajú robiť dve veci, športovať alebo hrať v nejakej kapele. My sme si vybrali hudbu.

Kapela, ktorá je stálicou nielen na prešovskej, ale i slovenskej hudobnej scéne, vznikla v roku 2005 spojením klávesáka a speváka Martina Husovského, bubeníka Stanislava Čoreja a gitaristu Michala Kráľa, toho neskôr vystriedal Marek Belanský. Ich netradičný, japonsky znejúci názov má v skutočnosti slovenský pôvod a znamená bodku nad i. K rozbehu skupiny dopomohla autorská súťaž US Steel Talent Night, pre ktorú dali dohromady pár skladieb a získali druhé miesto. To im zabezpečilo finančné prostriedky na nahrávku singla a natočenie klipu. Debutový album skupiny Časopriestor vyšiel na jar roku 2007. Pilotným singlom, a za krátky čas aj hitom, sa stala pieseň Ráno v novinách, ktorá sa dočkala skvelých rotácií v éteroch slovenských rádií a umiestnila sa na piatom mieste v slovenských hitparádach. Nasledovali single Ukradnutý a Anjel. Ocenenia na seba nenechali dlho čakať a Komajota vyhrala kategóriu Objav roka 2007 v anketách Slávik i Aurel.

Začiatkom nasledujúceho roka sa skupina opäť zavrela do štúdia a začala pracovať na albume Bludisko. Jeho prvým singlom nasadeným v rádiách bola dnes už legendárna skladba Mesto v nás, ktorou vzdali hold svojmu rodnému mestu a ktorá sa stala súčasťou kandidatúry mesta Prešov na titul Európskeho hlavného mesta kultúry 2013. S druhým singlom Sedem nocí uspeli na Eurovízii 2009, kde získali 11. miesto. V rádiách rotoval aj tretí singel Cez škáry, ktorý sa stal v októbri 2008 nahranejšou skladbou v rádiách. Po treťom albume Kolobeh vydanom koncom roku 2010 nasledovala dlhšia pauza. Vzhľadom na to, že rádia prestali podporovať menej trendových interpretov, rozhodla sa kapela ísť inovatívnou cestou. Nerobiť naraz dvanásť či trinásť skladieb, ale bez predzvesti albumu vydávať single samostatne s vizuálnou podporou a šíriť ich internetom. Postupne predstavili skladby Do tla, Schody, Január, Dve muchy a ďalšie, z ktorých napokon po piatich rokoch aj bez podpory veľkého vydavateľstva vznikol album Druhé Slnko a bol zároveň pripomenutím desaťročnice kapely. Po ňom na trh uviedli album Priame prenosy s desiatimi skladbami. Nateraz posledný album Potrubis je opäť nezvyčajným počinom, Tento temný hudobný thriler o láske, smrti a terorizme je dystopickým konceptuálnym príbehom, ktorý sa zaoberá aktuálnymi a univerzálnymi témami, akými sú hrozba konzumu, totality, straty či obmedzenia slobody, identity či ľudských práv. Autorom scenára a textov piesní je dvorný textár kapely Michal Baláž. Popri ňom však pre Komajotu tvoria aj iní, najmä Silvia Kaščáková a Jozef Husovský, brat lídra kapely.

TVORBA
Potrubis (2018)
Priame prenosy (2017)
Druhé slnko (2015)
Kolobeh (2010)
Bludisko (2008)
Časopriestor (2007)

Marka STAVIARSKA (*1980, Prešov)
spisovateľka, produkčná

Mať otca spisovateľa a scenáristu a ešte aj s dobrodružnou povahou, vás ovplyvní a ani si to sami nevšimnete. A keď sa mi narodila dcéra, moja mamka povedala: Marka, vždy si vravela, že keď raz budeš na materskej, napíšeš knižku pre deti. Mala pravdu. Tak som začala.

Pochádza z umeleckej rodiny, dedko Štefan sa venuje spisovaniu regionálnych dejín a otec Víťo je známy scenárista a spisovateľ. Vyštudovala filmovú produkciu na Vysokej škole muzických umení v Bratislave a pracovala ako filmová produkčná. V roku 2012 založila so svojou spolužiačkou a kamarátkou Zuzanou Dušičkovou produkčnú spoločnosť a vydavateľstvo Zum Zum. Spolu s otcom a bratmi sa ako produkčná podieľala na výrobe úspešnej romantickej komédie Loli Paradička o láske dvoch nešťastníkov z východného Slovenska.
Okolo filmu sa točí odmalička a už počas štúdia premýšľala, ako priblížiť svet filmu iným, najmä deťom. Po narodení dcérky sa rozhodla tento nápad zrealizovať a napísala knihu pre deti Marínka Somarinka, kde hravým a vtipným spôsobom cez dobrodružstvá malej hrdinky opisuje všetko, čo sa týka výroby filmu. Kniha bola preložená do češtiny i angličtiny. Úspech jej debutu ju povzbudil k napísaniu ďalšej knihy Eliška a jej kamaráti o dievčatku, ktoré jedného dňa urobí „veľké“ rozhodnutie a začnú sa jej plniť želania. Nasledoval dobrodružný príbeh pre staršie deti Opováž sa toto prečítať! o šestnásťročnej Soni, ktorá so svojou podivuhodnou partiou – Rasťom, sexy horolezcom a grafiti writerom, Kamilou, triednou „Barbie“ a Táňou, umeleckou fotografkou vo vyťahaných svetroch - zosnuje plán, ako sa pomstiť nenávidenej profke. Nasledovala kniha Príšeráci o Adamovi, ktorý zachraňuje nie jeden, ale hneď niekoľko svetov.

Tvorba pre deti

Marínka Somarinka nakrúca film (2018, pracovný zošit)
Príšeráci (2017)
Opováž sa toto prečítať! (2016)
Eliška a jej kamaráti (2014)
Marínka Somarinka (2014)

Július BELAN (*1987, Bratislava)
súdny úradník, spisovateľ

Písanie rozprávok beriem ako poslanie a verím, že aj prostredníctvom nich dokážem na detských tvárach vyčarovať úsmev, dačo užitočné im v príbehoch dať a samozrejme ich viesť k dobru a čítaniu.

Predstaviteľ najmladšej generácie autorov detskej literatúry začal písať hneď, ako sa to naučil, keď mal sedem rokov. Vymyslené príbehy si zapisoval najskôr do zošitov, neskôr už používal písací stroj. Medzitým absolvoval obchodnú akadémiu a po nej študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti žije v Pezinku, kde pracuje na Okresnom súde ako asistent predsedu súdu a popritom stále píše.
Jeho sen stať sa spisovateľom sa naplnil v roku 2013, kedy debutoval knihou Kamaráti zo Snehuliakova o štvorici nerozlučných kamarátov snehuliačikov a o rok napísal aj ich pokračovanie Kamaráti zo Snehuliakova 2.
Po úspechu snehuliakov sa pustil do náročnejšej témy a predstavil osud šikanovaného chlapca a jeho priateľstvo so stromami v knihe Kto si trúfne na Peťa?
Zatiaľ najrozsiahlejšiu sériu tvoria príbehy plné dobrodružstiev a vtipu zo sveta mladého nádejného futbalistu Carlosa, ktorého príhody sú spracované v troch dieloch: Prihraj, Carlos!, Daj gól, Carlos! a Super strela, Carlos! a nie je vylúčené, že sa dočkajú aj pokračovania.
Popri písaní historiek o Carlosovi si odskočil aj do žánru detektívky a mladým čitateľom ponúkol Tajomný prípad agenta Bananyho, napínavý príbeh s premyslenou zápletkou a precízne vystavanou dejovou líniou, odohrávajúci sa vo svete ovocia a zeleniny. Pri detektívnom žánri ostal aj v svojej najnovšej knihe Detektív Kvik a mrazivá veštba, ktorá sa čoskoro dostane na pulty v kníhkupectvách.
Rozmanitosť Belanových kníh korešponduje s jeho zámerom podporiť čítanie u detí, rozvíjať ich fantáziu a zároveň hravým, nenásilným spôsobom priniesť aj potrebné poučenia do ich života, z ktorého by najradšej eliminoval zlo a negatívne informácie.

Tvorba pre deti

Detektív Kvik a mrazivá veštba (vyjde 2019)
Super strela, Carlos! (2018)
Tajomný prípad agenta Bananyho (2017)
Daj gól, Carlos! (2017)
Prihraj, Carlos! (2016)
Kto si trúfne na Peťa? (2016)
Kamaráti zo Snehuliakova 2 (2014)
Kamaráti zo Snehuliakova (2013)

Ivana GIBOVÁ (*1985, Prešov)
redaktorka a spisovateľka

Ťažko povedať, či by som bola k svojej tvorbe menej kritická, ak by som neštudovala literárnu vedu. Myslím si, že schopnosť sebareflexie pri písaní, a aj určité pochybnosti o vlastnej tvorbe sú vo všeobecnosti pomerne dôležité a v mojom prípade kritickosť k vlastným textom nemá priamu súvislosť s tým, čo som študovala, ale skôr s mojim prirodzeným „nastavením“.

Originálna mladá spisovateľka z Prešova sa do kníh zamilovala už ako trojročná a doteraz ju to neprešlo. Vyštudovala slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, kde sa neskôr ako doktorandka venovala teórii a dejinám literatúry, hlavne súčasnej slovenskej literatúre a postmodernej próze. V tomto duchu začala písať aj vlastné umelecké texty. Prvé poviedky publikované v časopisoch Romboid, RAK a Enter jej vyniesli nominácie v literárnych súťažiach Poviedka, Akademický Prešov či Poetická Ľubovňa. Žije striedavo v Malage a Bratislave, kde pracuje vo vydavateľstve Marenčin PT.

Knižne debutovala v roku 2013 zbierkou 28 krátkych próz Usadenina. Za tieto krátke nevážne príbehy o defektoch, cestách, knihách a ľuďoch, úsilí a zlyhávaní, citoch a znecitlivení, chybách v systéme, o tom, čo sa deje v hlavách a posteliach nadpriemerných mužov a priemerných žien, o tom ako sa veci, ktoré zažívame v nás usadzujú a zanechávajú vnútorné značky, a hlavne o tom, že láska je možná, aj keď je nemožná, že absurdné je normálne, že milovať sa dá aj s literárnymi postavami a žiť sa dá aj v texte, získala cenu Debut 2011. Ľuboš Svetoň o jej debute napísal, že: Má v sebe slobodovské sebaspytovanie, nutkavosť poetického vyjadrenia, postmodernú nejednoznačnosť i ženské hľadanie po naplnení.

Väčšina jej poviedok vznikla tak, že z mimovoľne započutých slov a viet, videných i zažitých situácií vymyslela príbeh. Inšpiruje ju mnoho vecí, no asi najviac kaviarenské prostredie, kam chodí písať a kde vznikla prakticky celá nasledujúca novela Bordeline o hraničnej poruche a bezhraničných pokusoch o nápravu, o lámaní ľadov, stereotypov či chleba, ktorú sa pokúsila oslobodiť od zbytočných ornamentov, konštrukcií, fabulácií a vytváraní textovej hry. Uvedená novela sa stala aj predlohou rovnomennej inscenácie divadla Stoka.

Jej nateraz ostatná próza barbora, boch & katarzia sa dostala do finále prestížnej súťaže Anasoft Litera, napriek tomu, že pri nej úplne uletela, odtrhla sa od všetkého, čo vie o literárnej vede a bola presvedčená, že určite nemá šancu. No tento mnohovrstvový romanticko-eklekticko-pankáčsky príbeh rozprávaný z niekoľkých perspektív o tom, ako Barbora hľadá peknotu, počúva operné árie a chce zažiť katarziu, i o tom, ako Sylvia žije v zdanlivej morálnej špine a má veľké srdiečko a bielu pečeň či o tom, ako sú tu aj iní ľudia a láska a ešte asi aj boch?, je bravúrne jazykovo vystavaný. Gibovej rozprávačský talent, zmysel pre sarkazmus i cit pre jazyk jej právom vyniesli nomináciu na cenu Anasoft litera a kniha vyšla aj v českom jazyku. Jej prózy boli zaradené i do výberov tvorby slovenských autorov, ktoré vyšli v nemčine Die schöne, kalte Freiheit. 14 Autorinnen aus der Slowakei (2013) aj hindčine New Slovak Literature (2016).

Tvorba:

barbora, boch & katarzia (2016, v češtine 2018)
Bordeline (2014)
Usadenina (2013)