Poetka, prekladateľka, autorka piesňových textov
(*1976, Prešov)

Napriek tomu, že textárčina bola odmala môj sen, a že napĺňa moje tvorivé potreby, stále sa cítim viac ako poetka. Písanie veršov ma vystavuje väčšej čistote a slobode, napriek tomu, že som v tej pozícii zraniteľnejšia.

Prešovčanka Silvia Kaščáková vyštudovala slovenský jazyk, literatúru a pedagogiku na univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pracuje ako odborná asistentka na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku, kde svoj vedecký a pedagogický záujem smeruje na literatúru pre deti a mládež, didaktiku literatúry a tvorivé písanie. Venuje sa literárnej publicistike i umeleckej interpretácii textov a popritom sama tvorí poéziu a piesňové texty vážnej, populárnej a gospelovej hudby. Text je pre ňu hlavolam, ktorý treba vyriešiť slovom aj myšlienkou. Jej texty majú v repertoári viacerí slovenskí interpreti, medzi inými i Katarína Koščová, Katka Knechtová, Lucia Šoralová, Martin Husovský či skupiny Komajota a Kandráčovci. Ako tvrdí: Byť textárom je nešťastie. Napíšete text, dáte do toho všetko, ale pieseň nie je iba vo vašich rukách. Môžete len čakať na výsledok. Zároveň je to šťastie, lebo cez texty sa moja tvorba dostane k viacerým prijímateľom.
Pre Rádio Regina napísala niekoľko scenárov relácií zameraných na slovenskú a zahraničnú poéziu, pre Rádio Devín pripravila do vysielania eseje a pre Rádio Lumen občasne pripravuje reláciu Literárna kaviareň. Pre Štátnu operu v Banskej Bystrici prebásnila detskú operu v dvoch dejstvách od španielskeho autora Xaviera Montsalvatgeho Kocúr v čižmách.
Má za sebou úspechy v mnohých literárnych súťažiach a útla zbierka Kŕmiť leva z edície verše online je jej oficiálnym a vyzretým knižným debutom, v ktorom sa pokúša nájsť si svoje miesto vo svete, cítiť sa naplnená a poodhaliť vzťahy aj ich zložitosť. Ocitlo sa v nej 21 básní, pričom viaceré majú epický základ a stvárňujú tak určité zlomky ľudských osudov. Autorka v nich uplatňuje prvky prózy a voľný verš ešte viac podčiarkuje ich príbehovosť. V jej preklade vyšla zbierka Veľké číslo od poľskej poetky a držiteľky Nobelovej ceny Wisławy Szymborskej.

Poézia
Kŕmiť leva (2015)

Texty

Pošta (Komajota)
https://www.youtube.com/watch?v=2G6c8qL-9Yk

Most (Komajota)
https://www.youtube.com/watch?v=9aMbOFxoV2w 

Bezpečné priepasti (Katka Knechtová)
https://www.youtube.com/watch?v=0tm0ZKSUxO8

Stále viac (Slávka Tkáčová)
https://www.youtube.com/watch?v=0tm0ZKSUxO8

Mária (Hymna k Roku rodiny a k roku Sedembolestnej, Peter Milenky)
https://www.youtube.com/watch?v=MuiImavaqbg

Magdalénka (Katka Koščová)
https://www.youtube.com/watch?v=G9XJbvg_TaI

Arytmia (Cosmetica)
https://www.youtube.com/watch?v=qUPGwww9jkk

Z kaviarne Slávia (Katka Koščová)
https://www.youtube.com/watch?v=I3N3z7h0-J4

Srdce (Jakub Petraník)
https://www.youtube.com/watch?v=a-EdGbntOYw

Sen (Michaella)
https://www.youtube.com/watch?v=reGgtQEn3YA

O život (Katka Koščová)
https://www.youtube.com/watch?v=ma8dZHQI3NY

...a ďalšie...

Ilustrátorka, grafická dizajnérka
(*1982, Prešov)

Mám rada veselé rozprávky. Najprv sa smejem na texte, potom na tom, čo si k tomu nakreslím.

Kreslenie ju bavilo už v materskej škôlke, a tak ju otec prihlásil na výtvarnú, kam chodila celú základnú školu. Nasledovalo štúdium na košickej ŠUPke, teda Škole úžitkového výtvarníctva a po ňom absolvovala Akadémiu výtvarných umení v Krakove, kde sa špecializovala na grafiku. Presťahovala sa do Bratislavy, kde pracovala ako grafická dizajnérka v menších reklamných agentúrach a po večeroch ilustrovala pre slovenské i české vydavateľstvá. Po čase sa rozhodla vrátiť do rodného Prešova a pracovať ako nezávislá ilustrátorka. Vo svojich ilustráciách najčastejšie využíva tradičné techniky, akryl a temperu. Od roku 2007, kedy ako prvú ilustrovala knihu Betky Verešpejovej Neplechy školníčky Agneše, má na konte už 35 prevažne detských kníh, slovenských i českých a dokonca aj jednu portugalskú.

Madam ježibaba (Zuzana Csontosová, 2015)	Snehuliačik šepol mame (František Rojček, 2014)	Babka na rebríku (Dušan Dušek, 2009)
Záhady raketovej ulice (ne)vyriešené (Ivana Auxtová, 2014)	Recepty z rozprávky (Stano Mores, Zlatica Kramárová, 2014)	Víla Jazmínka a škriatok Vendelín (Zuzana Csontosová, 2014)
Básničkový karneval (Ivona Ďuričová, 2014)	Prečo lienky nosia podkolienky (Ivona Ďuričová, 2013)	Neplechy školníčky Agneše (Alžbeta Verešpejová, 2007)

Knihy pre deti - slovenské

Hups, Šups a Rups (Katarína Škorupová, Gabriela Futová, 2018) 
Zlatá reťaz (Elena Slobodová, 2009)
Pyžamový týždeň (Barbora Škovierová, 2012)
Bublinkové rozprávky (Marta Hlušíková, 2010)
Alenka v krajine oblakov (Jozef Moravčík Jakubovec, 2008)
Rozprávky z palety (Ján Uličiansky a Peter Palik, 2007)

Knihy pre deti – české a portugalské
Kocour Josef (Lenka Rožnovská, 2018)
Panenka Bára (Lenka Rožnovská 2016)
Autíčko Karlík (Lenka Rožnovská, 2015)
A Carochinha e o João Ratão (Luísa Ducla Soares, 2015)
Středa nám chutná (Iva Procházková, 2013)
Neberte nám ptáka Loskutáka (Pavel Brycz, 2013)
Děti a emoce (Vojtěch Černý, Kateřina Grofová, 2013)
Ukradená písmenka (Lenka Rožnovská, 2012)
Jak si uděláme zeměkouli (Milena Lukešová, 2012)
Ježkovy voči a jiné pohádky (Stanislava Reschová, 2012)
Pohádky pod polštář (Zuzana Pospíšilová, 2012)
Pikolky (Soňa Čermáková Uličná, 2011)
Já se nechtěl stěhovat! (Daniela Krolupperová, 2010)

Iné knihy
Flexibuk No. 2 (Miro Belovič, 2013)
Vinohradnícke povesti (Dobroslava Luknárová, Zuzana Kuglerová, 2012)
V kuchyni kremnického baníka (Zuzana Bednářová, 2011)
Keď sa pes smeje (Juraj Šebesta, 2008, v češtine 2011)
Komunikace a sloh (učebnica českého jazyka, 2007)

Kultúrna referentka, matrikárka, spisovateľka
(1981, Bratislava)

Píšem, čo ma baví, čo mám na srdci, nekalkulujem, či teraz fičí romantika, alebo dystopie, apokalyptické veci, upíri... Aj keď, možno by som mala. Ale to už by nebolo zo srdca. Písanie na objednávku ma nebaví.

Autorka románov pre ženy začala svoj prvý rukopis písať ešte na strednej škole, ale nebrala to vážne. Vyštudovala ekonómiu a zamestnala sa v leasingovej spoločnosti. Počas materskej dovolenky cítila potrebu robiť aj niečo iné, a tak sa vrátila k rozpísanej knihe, po nociach ju dokončila, poslala do vydavateľstva, kde ju hneď prijali a vydali. A tak písala ďalej. Postupne jej vyšli ďalšie 4 romány, ktoré nie sú len o láske, ale predovšetkým o medziľudských vzťahoch ako takých a jeden z nich má dokonca nádych kriminálneho thrileru. Po materskej dovolenke sa zamestnala na Obecnom úrade v Moravskom sv. Jáne, kde má okrem iného na starosti kultúrne akcie a obecnú knižnicu. S rodinou žije v Sekuliach na Záhorí. Minulý rok napísala dve detské knihy, jedna z nich by mala vyjsť každú chvíľku. Momentálne pracuje na ďalšej knihe pre mládež. Okrem písania sa venuje aj maľovaniu a rôznym kreatívnym výtvarným činnostiam, organizovaniu podujatí pre deti a iným zaujímavým aktivitám.

Čakanka (2013)	Vráť mi moje sny (2012)	Len láska pozná odpoveď (2010, aj v češtine)
Keď raz pochopíš (2008)	Nezabudni milovať (2008)

Editorka, prekladateľka a spisovateľka
(*1975, Bratislava)

Čo všetko musí človek udržať v hlave, aby mohol byť redaktorom? A ako sa to robí, aby aspoň polovicu nezabudol? O tom všetkom som sa chcela dozvedieť už na vysokej škole, ale nikto mi to nepovedal.

Vyštudovala Slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, so zámerom stať sa redaktorkou, aby si mohla celý život čítať. A to sa jej podarilo. Istý čas síce učila slovenčinu, ale čoskoro už pracovala vo vydavateľstve Orbis pictus Istropolitana. Najskôr pripravovala učebnice, potom sa v iných vydavateľstvách venovala beletrii a detskej literatúre. Dnes si už ako editorka vo vydavateľstve Slovart nielen číta, no čoraz častejšie aj píše. Spočiatku to síce boli len preklady iných autorov, postupne sa však prepracovala i k vlastnej tvorbe, keď prevzala štafetu po Róbertovi Beutelhauserovi pri tvorbe ďalšej epizódy z Našich hrôzyplných dejín. Potom sa spolu s Vierou Janusovou vybrala na výlet do rozprávok a priniesli výber 25 príbehov z celého sveta. Po ňom vydala v češtine knihu pre kreatívne slečny, ktoré rady vystrihujú a nalepujú, aby si mohli vytvoriť rodinný album plný najkrajších spomienok. Nasledoval krásny príbeh s kopcom srandy o dievčati s bujnou fantáziou, pri ktorom nuda nehrozí malým ani veľkým. Nedávno sa spolu s Gabikou Futovou vydali do sveta tlačiarenských škriatkov a o tom, ako to tam vyzerá, sa dozviete čoskoro. Teda, ak do toho nezasiahne nejaký zabudnutý tlačiarenský škriatok.

Hups, Rups a Šups (s Gabikou Futovou, 2018)	Anča z pomaranča (2017)	Já a moje rodina (2016)
O zlatom vajíčku a iné rozprávky (s Vierou Janusovou, 2015)	Ako uloviť mamuta (2014)

Profesionálny rozprávač príbehov
(*1974, Brno)

Rozprávač je ako rybár v loďke. V mori príbehov hľadá také, ktoré nútia k zamysleniu. Naučí vás nahodiť udicu a uloviť príbeh, ktorý berie dych, otvára srdce a prináša zmenu. Z príbehov sa skladá náš život. Žijeme príbehy, myslíme v príbehoch, učíme sa s príbehmi, snívame ich, túžime po nich, hľadáme v nich svoje miesto, vidíme v nich druhých.

Vyučený nástrojár, bol najprv učiteľom výtvarnej na Základnej umeleckej škole a neskôr na Janáčkovej akadémii muzických umení v Brne vyštudoval dramatickú výchovu. Tú potom vyučoval na súkromnej škole v Brne, viedol školský divadelný súbor, realizoval výučbové programy o dramatickom umení pre základné i stredné školy a lektoroval kurzy pre pedagógov i manažérov v Akademickom centre osobnostného rozvoja na Masarykovej univerzite v Brne.

Profesionálnemu rozprávaniu živých príbehov sa venuje už 18 rokov. Inšpirovali ho k tomu zážitky s babičkou, ktorá jemu a jeho bratovi rozprávala príbehy pred spaním a neskôr zadanie počas vysokej školy pripraviť si autorské javiskové rozprávanie. Po niekoľkých rokoch definitívne opustil divadlo a podniká už len výlety do príbehov. Zaoberá sa hľadaním paralel medzi stavbou, prevedením i účinkom dramatického diela a vzdelávacím procesom, pričom zároveň objavuje pre seba i pre iných princípy a možnosti rozprávačského umenia.

V súčasnosti usporadúva vzdelávacie akcie a umelecké vystúpenia pre firmy, školy, knižnice, divadlá, vedcov a širokú verejnosť. Pracuje s rodičmi, učiteľmi, knihovníkmi, ale i s farármi či psychológmi. Pomáha im, aby sa vo svojej práci prostredníctvom rozprávania príbehov naučili budovať vzťahy na rôznych úrovniach. Všetky kurzy sú koncipované ako praktické, bez nutnosti umeleckého nadania či rétorických schopností. Začínajú vysvetlením základných pojmov, pokračujú fyzickými a mentálnymi cvičeniami k vlastnej skúsenosti so živým rozprávaním. Základným princípom kurzov je rešpekt a vzájomná podpora všetkých zúčastnených.

Príbeh je niečo, čomu rozumieme naprieč profesiami, veku a skúsenostiam, no je potrebné, aby si rozprávač uvedomil, akým jazykom bude hovoriť, kto mu sedí oproti a aké obrázky je schopný si predstaviť, pretože rozprávanie je vlastne zdieľanie obrazov. Živé rozprávanie dokáže premeniť príbeh na farebné, voňavé a zvučné obrazy, v ktorých sa poslucháč stáva divákom, prežíva, zabáva sa, poznáva, premýšľa a učí sa. Desať minút alebo dve hodiny. Záleží na tom komu, prečo a kde je rozprávaný.

Svoje aj cudzie príbehy, skutočné, vymyslené aj tie, čo sa ešte nestali rozpráva najradšej dospelým, rád sa plaví na lodi, díva sa do ohňa, obýva vnútorné svety, stavia a neustále prestavuje svoju citadelu, je syr a pije čaj.