U nás lepšie, ako doma...

  

Kniha na tento týždeň

Terapia

Odporúča Tatiana Dubecká
(Pobočka Šváby)

 

Pri knihe s...

Ľudovít Petraško

Ľudovít Petraško*1949, Prešov
Spisovateľ, germanista, prekladateľ

Literatúra sa nerodí vo vzduchoprázdne, utvárajú ju okolnosti, čas i miesto. Zvyčajne si ani veľmi neuvedomujeme, že práve naše mesto jej poskytlo nemálo podnetov a naďalej pre ňu vytvára živnú pôdu.

Rodák z Prešova, presnejšie zo Šarišských Lúk, sa po ukončení gymnázia rozhodol študovať nemecký i slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove a počas záverečných ročníkov absolvoval študijný pobyt na univerzite v Rostocku. Hoci je jeho pracovná kariéra pestrá, vždy nejakým spôsobom súvisela s knihami. Začínal ako múzejník v Literárnom múzeu P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, neskôr bol redaktorom Východoslovenského vydavateľstva v Košiciach, potom pár rokov na voľnej nohe a následne knihovníkom Štátnej vedeckej knižnice v Prešove. Napokon zakotvil na univerzite v Prešove, kde od roku 1990 učí nemeckú literatúru.
Aj jeho autorský záber je pomerne široký od novely, cez povesti, drámu až k literatúre faktu, prekladom a literárnovedným prácam. Debutoval novelou V tomto meste v tejto chvíli, ktorá sa stala námetom aj pre rovnomenný televízny film a potom zostavil beletristický zborník V krajine a pripravil Súpis kníh z pozostalosti PhDr. Jozefa Repčáka. Nasledovala kniha poviedok Náhodní okoloidúci a viaceré preklady z nemčiny. Po dlhšej pauze vydal román Lanské snehy, kde na rozhraní fikcie a reality zachytil formou dobovej rodinnej kroniky spomienok Karola Manika, rodáka z horného Šariša, dôležité dejinné udalosti minulého storočia a ich odraz v miestnych prešovských pomeroch. Znalosti z miestnej histórie zužitkoval aj pri realizácii dokumentárneho filmu Stalinove sviečky nad Prešovom, ktorý mapuje bombardovania Prešova počas 2. svetovej vojny a túto tematiku neskôr spracoval aj literárne vo faktografickej knihe A svetlo bolo ako vo dne. Najnovším príspevkom k prešovským dejinám je jeho publikácia Zmarené nádeje. 21. August 1968 v Prešove. K záslužným počinom patrí aj zostavenie literárnej čítanky o Prešove Hlasy mesta.
Venuje sa aj tvorbe pre deti a mládež, pre ktoré napísal knihu povestí Strážca jazera a edične pripravil výbery z povestí Márie Kočanovej S Perúnom na štíte a Mojmírov syn. Okrem početných odborných prác, literárnych a publicistických článkov do viacerých súčasných periodík (Romboid, Revue svetovej literatúry, Slovenské pohľady, Literárny týždenník, Javisko, Historická revue, Pamäť národa ai.) prekladov z nemčiny i angličtiny, je aj autorom viacerých rozhlasových hier a adaptácií divadelných hier pre rozhlas.

V tomto meste v tejto chvíli Náhodní okolidúci Lanské snehy
Blízki vzdialení Strážca jazera A svetlo bolo ako vo dne

TVORBA

Próza
Stalinove sviečky nad Prešovom (2011 – film)
Lanské snehy (2009)
Náhodní okoloidúci (1987)
V tomto meste v tejto chvíli (1979, 1982 – televízny film)

Pre deti a mládež
Strážca jazera (2014, v poľštine 2015)

Editorská činnosť
Mojmírov syn (2016, z pozostalosti Márie Kočanovej)
S Perúnom na štíte (2014, z pozostalosti Márie Kočanovej)
V krajine (1981)
K svetlu (1979, z pozostalosti P. O. Hviezdoslava)

Literatúra faktu
Zmarené nádeje. 21. August 1968 v Prešove (2018)
A svetlo bolo ako vo dne : v Prešove na konci vojny (2016)
Hlasy mesta. Literárna čítanka o Prešove. (2015)

Literárna veda
Typologická škála umelej rozprávky v nemeckej romantike (2018)
Cez jazyk k skutočnosti : vybrané recenzie nemeckej literatúry (2017)
Blízki vzdialení : slovensko-nemecké (nielen) literárne vzťahy (2013)
Súpis kníh z pozostalosti PhDr. Jozefa Repčáka (1986)

Preklady
Výstrel z kazateľnice (2017, 4 kriminálne novely z nemeckej klasiky)
Mŕtvy hosť (2011, 13 tajomných príbehov z nemeckej klasiky)
Polygamné pohlavie (2011, Esther Vilar)
Muž v zajatí žien (2008, Esther Vilar)
Kam aj kráľ chodí pešo (2006, Daniel Furrer)
Moje sny (2002, Magdaléna Lipscherová)
Zlato v Červených horách (1993, Konsalik)
Arnold Schwarzenegger – cesta k úspechu (1992, Burt N. Silva)
Kráľovná Jahôdka (1987, Friedrich Reinhold Kreuzwald)
Synovia Veľkej Medvedice 1.-6. (1986-1989 Lieselotte Welskopfová-Henrichová)
Knud Rasmussen (1981, Lieselotte Düngel-Gillesová)
Zlatý srnec (1980, Ludwig Bechstein)

Pri knihe s Petrom Karpinským

Pri knihe s Petrom KarpinskýmSrdečne vás pozývame na ďalšie stretnutie z cyklu Pri knihe s..., ktorý je zameraný na pravidelné besedy s autormi z Prešova a Prešovského regiónu.
Radi by sme prostredníctvom týchto stretnutí zviditeľnili literárnych tvorcov, ktorí žijú tu medzi nami a v našom okolí.

V októbri sa stretneme so spisovateľom a jazykovedcom

PETROM KARPINSKÝM

10. október 2018 o 16,30 hod.
Centrálna požičovňa, Levočská 1

Vstup voľný.

PETER KARPINSKÝ - profil


Fond na podporu umeniaZ verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia ako Hlavný partner projektu.

Peter Karpinský

peter karpinsky*1971, Gelnica
spisovateľ, jazykovedec

"Tvorba pre deti je pre mňa akýsi úlet do mimosveta, ktorý má tiež svoje problémy a starosti, ale ich riešenie je oveľa jednoduchšie."

Po absolvovaní gymnázia v Spišskej Novej Vsi vyštudoval slovenský jazyk a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, kde ostal pôsobiť ako pedagóg a v súčasnosti je vedúcim Katedry slovenského jazyka na Filozofickej fakulte Prešovskej Univerzity v Prešove. Zaoberá sa dejinami a vývinom slovenského jazyka a dialektológiou. Je však i priekopníkom vo výučbe dejín a teórie komiksu, pričom sa pod vznik niekoľkých aj sám podpísal. Písanie próz pre deti, ale aj dospelých je jeho koníčkom, ktorému sa venuje už od gymnaziálnych čias. Viackrát sa úspešne zúčastnil na rozličných literárnych súťažiach. Po ocenení v literárnej súťaži Rubato vydal v roku 1998 svoj prozaický poviedkový debut pre dospelých Oznamujeme všetkým majiteľom hrobov, kde sa v jednotlivých príbehoch prelína realita s predstavami a často aj minulosť so súčasnosťou. Zaujímavým čítaním je poviedková kniha Nanebonevzatie (2009).Prelínanie reality a fantázie je citeľné aj v prvej knihe pre deti Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali (2001). Nasledovali Rozprávky z Múzea záhad a tajomstiev (2007), ktoré boli preložené aj do taliančiny a angličtiny a dočkali sa aj rozhlasovej večerníčkovej podoby. Záhady, tajomstvá a dobrodružstvá nájdu deti v knihe Sedem dní v pivnici (2011). Peter Karpinský je autorom víťaznej poviedky pre deti a mládež za rok 2011, a tak jeho poviedka Adela, neopováž sa! dala aj názov zbierke najlepších poviedok z tejto súťaže, zameraných na svet názorov a problémov dnešnej mládeže. Zvíťaziť v tejto súťaži nie je také jednoduché, lebo porotu tvoria tínedžeri z vybraných slovenských škôl a knižníc. Nasledovali knihy hradných príbehov Kde asi rozprávka býva (2013) a povestí zo Spišskej Novej Vsi a okolia pod názvom Skala útočiska (2013). Po nich sa opäť venoval mládežníckej problematike v diele Adela, ani to neskúšaj! (2016) a jeho nateraz ostatnou knihou je Teta Agáta a jej mačacia sedmička (2017).

Jeho tvorivý záber je však oveľa širší. Pre rozhlas popri cykloch večerníčkov napísal viaceré rozhlasové rozprávkové hry, hry pre mládež, literárne a literárno-historické pásma a prispel aj do cyklov Príbehy pre toto miesto, Bakalári či Myšlienky na tento deň. Pre televíziu vytvoril scenáre o obciach Spišský Štvrtok a Miková k relácii Encyklopédia slovenských obcí, scenáre k Maškrtníčkovi a texty piesní do detskej relácie Trpaslíci. Je zakladateľom a vedúcim divadelného súboru DTS - Divadlo teatrálnej skratky. Napísal a režíroval desiatky divadelných hier, vrátane bábkových, ktoré uviedol na hrade Stará Ľubovňa, v Spišskej Kapitule, v Spišskej Novej Vsi, v Michalovciach a iných mestách. Za všetky spomeňme aspoň pár: Móric Beňovský - kráľ kráľov (2006), Dorota alebo upálenie bosorky (2007), Zamurovaná nevesta (2008), Cholera (2009), Moussone (2011), Knieža pekelných temnôt (2013), Filozof, viem, že si unavený... (2013), Lietajúci Cyprián (2016), Zo zápisníka kultúrneho referenta (2016), Nápevy Anny Szirmayovej (2016), Soľ a láska nad zlato (2017) či Irma Sztarayová - posledná dvorná dáma (2018). Ako lektor a porotca v súťažiach sa venuje aj začínajúcim autorom. Je zostavovateľom antológie súčasnej slovenskej prózy Päť x päť (2011), v angličtine vyšla antológia slovenskej literatúry The Dedalus Book of Slovak literature (2015) a v poľštine Portrety z bliska (2016). Za svoje literárne diela získal Cenu Literárneho fondu 2007, Prémiu Ceny Ivana Kraska 1998 a Cenu Najlepšia detská kniha 2001 a 2007.

Teta Agáta a jej mačacia sedmička Adela, ani to neskúšaj! Kde asi rozprávka býva
Skala útočiska Sedem dní v pivnici Rozprávky z múzea záhad a tajomstiev
Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali Nanebovzatie Oznamujeme všetkým majiteľom hrobov

 

Literatúra pre deti a mládež
Teta Agáta a jej mačacia sedmička (2017)
Adela, ani to neskúšaj! (2016)
Kde asi rozprávka býva (2013)
Skala útočiska (2013)
Sedem dní v pivnici (2011)
Rozprávky z múzea záhad a tajomstiev (2007)
Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali (2001)

Próza pre dospelých
Nanebonevzatie (2009)
Oznamujeme všetkým majiteľom hrobov (1998)

Komiksy
Ilustrované dejiny Spišskej Novej Vsi (2018)
Príbehy spod Karpát (2017)
Diablova skala (2016)

Rozhlasové hry a rozprávky
Adela (2015)
Diablova skala (2011)
Med z ľadových kvetov (2005)
Koruna času a modrá koza (2000)

Monografie
Poetika komiksu v texte a kontexte (2014)
Spojky a spájacie prostriedky v slovenčine (2013)

Divadelné hry

napísal a na Hrade Ľubovňa režíroval divadelné hry

Soľ a láska nad zlato (2017)
Lietajúci Cyprián (2016)
Nebojsa (2015)
O Planetárovi (2014)
Dažďová víla (2013)
Medvedia koža (2012)
Tri zlaté vlasy deda Vševeda (2011)
Princezná pre draka (2010)
Zamurovaná nevesta (2008)
Diablova skala (2007)
Móric Beňovský - kráľ kráľov (2006)

V Spišskej Novej Vsi vytvoril a inscenoval hry

... ja som z lásky zvädla (2017)
Čím jasnejši plameň, tým temnejší tieň vrhá (2017)
Zo zápisníka kultúrneho referenta (2016)
"Bude to v novej redute!" (2015)
Povedzte nám, pastierovia...(2014)
Sans Souci - Miesto bez starostí (2014)
Srdce zvona (2013)
Knieža pekelných temnôt (2013)
In Vino Veritas (2012)
Morálka alebo politika (2012)
Iustitia est caeca (2010)
Dorota alebo upálenie bosorky (2007)
Keď tá jasná hviezda... (2007)

v Michalovciach uviedol predstavenie

Irma Sztarayová - posledná dvorná dáma (2018)
Nápevy Anny Szirmayovej (2016)
Albert z Michaloviec (2014)
Kráľ so znakom havrana (2012)
Moussone (2011)
Michalovskí Rómeo a Júlia (2010)
Cholera (2009)
Sacramento Matrimonii (2008)

Bábkové hry
Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali (2018)
Slncový kôň (2017)
Tajná láska (2015)
O zmiznutom kaštieli (2013)
Záhada zmiznutej sochy (2009)

V rámci Michalovského historicko-divadelného leta v roku 2009 uviedol hry
Maleus Maleficarum, Baroková svadba rodiny Sztárayovcov a Prízrak Michalovského kaštieľa.

Na Spišskej Kapitule vytvoril a inscenoval hry

Silák Samson (2016)
Dávid a Goliáš (2015)
Bohabojný Jób (2014)
Hľa, váš kráľ! (2014)
Filozof, viem, že si unavený... (2013)
Apoštol národov (2012)
Kráľ Šalamún (2011)
Plášť svätého Martina (2010)

v Smolníku inscenoval hru

Bebekovci - stredoveká mafia (2013, 2014)

v Gelnici

Poklad Gelnického hradu (2016)

v Mníšku nad Hnilcom a Gelnici

Vykrádač hniezda (2016)

v Prakovciach
Svätá Ľudmila (2015)

vo Švedlári
Historia est Magistra Vitae (2013)

Pri knihe s Darinou Petranskou

Pri knihe s Darinou PetranskouSrdečne vás pozývame na ďalšie stretnutie z cyklu Pri knihe s..., ktorý je zameraný na pravidelné mesačné besedy s autormi z Prešova a Prešovského regiónu.
Radi by sme prostredníctvom týchto stretnutí zviditeľnili literárnych tvorcov, ktorí žijú tu medzi nami a v našom okolí.

V septembri sa stretneme s pamiatkarkou a spisovateľkou

DARINOU PETRANSKOU

19. september 2018 o 16,30 hod.
Átrium, Centrálna požičovňa, Levočská 1

Vstup voľný.

DARINA PETRANSKÁ - profil

 

FPU logo bielenamodromZ verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia ako Hlavný partner projektu.

Darina Petranská

Darina PetranskáPamiatkarka a spisovateľka

"V živote je najdôležitejšie budovať vzťahy. Vyjsť zo svojej ulity a byť tu pre druhých."

Svoj profesijný, takmer štyridsaťročný život prežila skúmaním pamiatok. Často to boli boje s veternými mlynmi, ale každý pozitívny výsledok potešil. Považovala za správne prispieť svojou troškou k záchrane bohatého fondu kultúrnych pamiatok, ktorých tu na východe máme neúrekom. Život, aj ten pamiatkarsky, ju naučil prijímať i prehry, no zakaždým vstať z kolien a nevzdávať sa.
Do pamiatkarského sveta vstúpila v roku 1971 po skončení odboru Vzdelávanie a výchova dospelých v špecializácii výchova umením na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. V pamiatkovom ústave sa venovala sakrálnym stavbám a kaštieľom na Gemeri, v okresoch Bardejov, Humenné, Prešov i na Spiši. Neskôr sa začala koncentrovať na meštiansku architektúru a jej prioritou sa stala vtedajšia Mestská pamiatková rezervácia Prešov, kde pôsobila až do roku 2007. Popri zamestnaní a starostlivosti o rodinu s tromi malými synmi úspešne zvládla i postgraduálne štúdium v odbore architektúra so špecializáciou na dejiny architektúry a pamiatkovej starostlivosti na Českom vysokom učení technickom v Prahe.
Za roky neúnavnej práce spracovala výskumy meštianskych domov v Prešove, Sabinove, Bardejove a v Košiciach. Osobitne sa venovala Starej mestskej škole i Caraffovej väznici v Prešove, klasicistickému kaštieľu Pillerovcov v Ruských Pekľanoch či gotickej Kaplnke sv. Kunhuty vo Veľkom Šariši. Metodicky usmerňovala obnovu Bosákovho domu i historickej budovy Divadla Jonáša Záborského, pričom obe obnovy dostali cenu Europa nostra. Ani jej práca neostala nepovšimnutá. Za zásluhy pri zachovaní historických pamiatok a za profesionálny prístup pri prezentácii kultúrneho dedičstva získala v roku 2013 Cenu mesta Prešov a tohto roku Cenu Alžbety Güntherovej – Mayerovej, udeľovanú Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky za celoživotné dielo a mimoriadny prínos v oblasti ochrany pamiatkového fondu.
Svet pamiatok neopustila ani po odchode na dôchodok, veď v meste pozná každý dom a budovu. A tak v rokoch 2007-2017 pravidelne každý mesiac sprevádzala záujemcov o históriu Prešova po jeho zákutiach i blízkom okolí na podujatí Objavovanie Prešova, ktoré bolo ocenené ako Najlepší produkt v cestovnom ruchu Prešovského kraja za rok 2015. Tieto prechádzky začali postupne dostávať aj knižnú podobu, a tak sa z nej stala i spisovateľka. Doposiaľ vyšli 4 diely a ďalšie budú nasledovať. Okrem toho pod jej autorským vedením vyšla kniha Prešovská Kalvária a spracovala aj publikáciu Sprievodca po Kostole sv. Mikuláša v Prešove – Veľa si náš kostol pamätá či brožúru Svätci na oltároch Konkatedrály sv. Mikuláša v Prešove. Odbornými textami participovala na viacerých knižných tituloch, ktoré vydal známy slovenský fotograf Dionýz Dugas. Publikovala množstvo odborných článkov v časopisoch a zborníkoch. Prednášala na seminároch, konferenciách, odborných i spoločenských podujatiach, viedla mnohých študentov pri diplomových prácach, spracovávala recenzné posudky. V súčasnosti sa venuje rodine a vnúčatám, no stále sprevádza a svojimi vedomosťami a radami pomáha mladšej generácii.

Tvorba
Objavovanie Prešova I. (2009)
Prešovská Kalvária (2010)
Svätci na oltároch Konkatedrály sv. Mikuláša v Prešove (2011)
Objavovanie Prešova II. (2013)
Veľa si náš kostol pamätá (2015)
Objavovanie Prešova III. (2015)
Objavovanie Prešova IV. (2017)

Objavovanie Prešova 1 Prešovská Kalvária Svätci na oltároch Konkatedrály sv. Mikuláša v Prešove
Veľa si náš kostol pamätá Objavovanie Prešova 2 Objavovanie Prešova 3

Chcem, aby...

Chcem, aby v knižnici...

Kliknite a napíšte nám svoj nápad.